Frankenstein

Mary Wollstonecraft Shelley

Frankenstein;

alebo moderný Prometeus

Mary Wollstonecraft (Godwin) Shelley

OBSAH

List prvý

Pani Savillovej, Anglicko.

Petrohrad, 11. decembra 17—.

Poteší ťa správa, že začiatok podniku, na ktorý si hľadela s takými zlými predtuchami, neprekazila nijaká pohroma. Prišiel som sem včera a mojou prvou úlohou je uistiť drahú sestru, že sa mám dobre a že s rastúcou dôverou hľadím na úspech svojho zámeru.

Som už ďaleko na sever od Londýna, a keď kráčam ulicami Petrohradu, cítim, ako mi po lícach pohráva chladný severný vánok, ktorý mi posilňuje nervy a napĺňa ma potešením. Rozumieš tomuto pocitu? Tento vánok priputoval z krajov, ku ktorým smerujem, a dáva mi vopred okúsiť tie ľadové končiny. Tento vietor prísľubov povzbudzuje moje snenia, takže sa stávajú vrúcnejšími a živšími. Márne sa usilujem presvedčiť sám seba, že pól je sídlom mrazu a pustoty. Mojej obrazotvornosti sa vždy javí ako kraj krásy a rozkoše. Tam, Margaret, slnko nikdy nemizne z očí, jeho široký kotúč sa len dotýka obzoru a rozlieva večnú nádheru. Tam (lebo s tvojím dovolením, sestra moja, vložím trochu dôvery v predošlých moreplavcov) sú sneh a mráz vyhnané a keď sa plavíme po pokojnom mori, môžeme byť zanesení do zeme, ktorá divmi a krásou prevyšuje každý kraj, aký bol dosiaľ na obývateľnom svete objavený. Jej plody a črty môžu byť bez príkladu, tak ako sú bezpochyby bez príkladu úkazy nebeských telies v týchto neobjavených samotách. Čo všetko možno očakávať od krajiny večného svetla? Môžem tam objaviť tú zázračnú silu, ktorá priťahuje strelku kompasu, a uviesť do súladu tisíce nebeských pozorovaní, ktoré si vyžadujú len túto plavbu, aby sa ich zdanlivé výstrednosti raz navždy premenili na pravidelnosť. Nasýtim svoju vrúcnu zvedavosť pohľadom na časť sveta, ktorú dosiaľ nik nenavštívil, a možno vkročím na zem, do ktorej sa ešte nikdy nevtlačila ľudská noha. To sú moje vábidlá a stačia na to, aby premohli všetok strach z nebezpečenstva či smrti a priviedli ma k tomu, aby som sa vydal na túto namáhavú plavbu s radosťou, akú pociťuje dieťa, keď so svojimi prázdninovými kamarátmi nasadá do člnka na objaviteľskú výpravu hore rodnou riekou. Ale aj keby sa všetky tieto domnienky ukázali ako mylné, nemôžeš mi uprieť neoceniteľné dobrodenie, ktoré preukážem celému ľudstvu až do posledného pokolenia, keď objavím cestu popri póle do tých krajín, kam treba dnes plávať toľko mesiacov, alebo keď odhalím tajomstvo magnetu, čo, ak je to vôbec uskutočniteľné, možno dosiahnuť len podnikom, ako je ten môj.

Tieto úvahy rozptýlili nepokoj, s ktorým som začínal svoj list, a cítim, ako mi srdce žiari nadšením, ktoré ma povznáša k nebesiam, lebo nič neupokojuje myseľ tak ako pevný cieľ – bod, na ktorý môže duša uprieť svoje duchovné oko. Táto výprava bola obľúbeným snom mojich mladých rokov. So zápalom som čítal správy o rozličných plavbách, ktorých cieľom bolo dostať sa cez moria obklopujúce pól do severného Tichého oceánu. Možno si pamätáš, že celú knižnicu nášho dobrého strýka Thomasa tvorili dejiny všetkých objaviteľských plavieb. Moje vzdelanie bolo zanedbané, no vášnivo som miloval čítanie. Tieto zväzky som študoval vo dne v noci a dôverná známosť s nimi zväčšovala ľútosť, ktorú som ako dieťa pocítil, keď som sa dozvedel, že otec na smrteľnej posteli prikázal strýkovi, aby mi nedovolil vydať sa na námornícku dráhu.

Tieto vidiny vybledli, keď som po prvý raz čítal tých básnikov, ktorých výlevy očarili moju dušu a povzniesli ju k nebu. Aj ja som sa stal básnikom a jeden rok som žil v raji, ktorý som si sám stvoril. Predstavoval som si, že aj ja by som mohol získať miesto v chráme, kde sa uctievajú mená Homéra a Shakespeara. Dobre poznáš môj neúspech i to, ako ťažko som znášal sklamanie. No práve v tom čase som zdedil majetok svojho bratanca a moje myšlienky sa vrátili do koľají svojho skoršieho sklonu.

Uplynulo šesť rokov, odkedy som sa rozhodol pre svoj terajší podnik. Ešte aj teraz si pamätám hodinu, keď som sa zasvätil tomuto veľkému dielu. Začal som tým, že som otužoval telo proti útrapám. Sprevádzal som lovcov veľrýb na niekoľkých výpravách do Severného mora. Dobrovoľne som znášal zimu, hlad, smäd a nedostatok spánku. Cez deň som často pracoval ťažšie než obyčajní námorníci a noci som venoval štúdiu matematiky, teórie medicíny a tých odvetví prírodných vied, z ktorých môže námorný dobrodruh vyťažiť najväčší praktický úžitok. Dvakrát som sa dokonca dal najať za pomocného dôstojníka na grónsku veľrybársku loď a obstál som znamenite. Musím priznať, že som pocítil trochu hrdosti, keď mi kapitán ponúkol druhé najvyššie miesto na lodi a s najväčšou naliehavosťou ma prosil, aby som zostal, tak vysoko si cenil moje služby.

A teraz, drahá Margaret, nezaslúžim si azda dosiahnuť niečo veľké? Život som mohol prežiť v pohodlí a prepychu, no dal som prednosť sláve pred každým lákadlom, ktoré mi bohatstvo kládlo do cesty. Ó, keby mi nejaký povzbudivý hlas odpovedal, že áno! Moja odvaha i moje rozhodnutie sú pevné, no moje nádeje kolíšu a na duchu často klesám. Chystám sa na dlhú a ťažkú plavbu, ktorej nebezpečenstvá si vyžiadajú všetku moju statočnosť: musím nielen dvíhať ducha ostatných, ale niekedy i podopierať vlastného, keď ten ich ochabuje.