Anna zo Zeleného domu

L. M. Montgomery

ANNE Z GREEN GABLES

Napísala Lucy Maud Montgomeryová

OBSAH

ANNE Z GREEN GABLES

KAPITOLA I.
Pani Rachel Lyndová je prekvapená

Pani Rachel Lyndová bývala práve tam, kde sa hlavná cesta z Avonlea zvažovala do malej dolinky lemovanej jelšami a netýkavkami, cez ktorú tiekol potok s prameňom ďaleko vzadu v lesoch na starom cuthbertovskom majetku. Na hornom toku, kde tiekol tými lesmi, to bol vraj spletitý, bezhlavý potok s temnými tajomstvami tôní a kaskád, no kým dotiekol do Lyndovej dolinky, bol z neho už tichý, dobre vychovaný potôčik, lebo ani potok nemohol pretekať popred dvere pani Rachel Lyndovej bez náležitého ohľadu na slušnosť a dobré mravy. Zrejme si uvedomoval, že pani Rachel sedí pri okne a bystro sleduje všetko, čo prejde okolo, počnúc potokmi a deťmi, a že ak si všimne čosi čudné alebo nepatričné, nedá si pokoj, kým nevysliedi, prečo a načo sa to deje.

V Avonlea aj mimo nej je plno ľudí, ktorí sa dokážu dôkladne starať o veci svojich susedov len za cenu toho, že zanedbávajú vlastné. Pani Rachel Lyndová však patrila k tým schopným stvoreniam, ktoré zvládnu vlastné starosti a k tomu ešte aj starosti iných ľudí. Bola to vychýrená gazdiná. Robotu mala vždy hotovú a dobre urobenú, „viedla“ krúžok šitia, pomáhala viesť nedeľnú školu a bola najpevnejšou oporou Cirkevného pomocného spolku i Pomocného spolku zahraničných misií. A pri všetkom tom si pani Rachel našla dosť času, aby celé hodiny presedela pri kuchynskom okne, robila pletené prikrývky na bavlnenej osnove (uplietla ich už šestnásť, ako si gazdiné z Avonlea zvykli hovoriť s posvätnou bázňou v hlase) a bystro sledovala hlavnú cestu, ktorá pretínala dolinku a vinula sa hore strmým červeným kopcom na druhej strane. Keďže Avonlea ležala na malom trojuholníkovom polostrove vybiehajúcom do Zálivu svätého Vavrinca a z dvoch strán ju obmývala voda, každý, kto z nej odchádzal alebo do nej prichádzal, musel prejsť po tej ceste cez kopec, a tak sa, hoci o tom ani netušil, ocitnúť pod vševidiacim okom pani Rachel.

Sedela tam jedno popoludnie začiatkom júna. Slnko sa valilo do okna teplé a jasné, sad na svahu pod domom sa ružovobielo rumenil kvetom ako nevesta a bzučali nad ním myriady včiel. Thomas Lynde, krotký mužíček, ktorého ľudia z Avonlea volali „muž Rachel Lyndovej“, sial neskorú kvaku na poli na kopci za stodolou. A Matthew Cuthbert mal svoju siať na veľkom červenom poli pri potoku tam ďaleko pri Green Gables. Pani Rachel vedela, že mal, lebo deň predtým večer ho počula hovoriť Peterovi Morrisonovi v obchode Williama J. Blaira v Carmody, že semeno kvaky má v úmysle siať na druhý deň popoludní. Peter sa ho pravdaže opýtal, lebo o Matthewovi Cuthbertovi nebolo známe, že by za celý svoj život z vlastnej vôle o čomkoľvek čosi prezradil.

A predsa tu bol Matthew Cuthbert, o pol štvrtej popoludní v deň plný roboty, a pokojne sa viezol cez dolinku a hore kopcom. Ba čo viac, mal na sebe biely golier a svoje najlepšie šaty, čo bol jasný dôkaz, že odchádza z Avonlea, a mal bričku a ryšavú kobylu, čo nasvedčovalo, že ide hodný kus cesty. Kam teda šiel Matthew Cuthbert a prečo tam šiel?

Keby to bol ktorýkoľvek iný muž z Avonlea, pani Rachel by si šikovne poskladala to i ono a na obe otázky by našla celkom dobrú odpoveď. Matthew však chodil z domu tak zriedka, že ho muselo ťahať čosi naliehavé a nezvyčajné. Bol to najplachší človek pod slnkom a neznášal, keď musel ísť medzi cudzích ľudí alebo kamkoľvek, kde by sa možno musel rozprávať. Matthew vyobliekaný v bielom golieri a sediaci v bričke, to bolo čosi, čo sa nestávalo často. Pani Rachel si mohla hútať, koľko chcela, nevedela si s tým rady a radosť z popoludnia mala pokazenú.

„Po večeri si len tak zabehnem na Green Gables a od Marilly zistím, kam šiel a prečo,“ uzavrela napokon tá ctihodná žena. „V tomto ročnom období obyčajne do mesta nechodí a na návštevy nechodí nikdy. Keby sa mu minulo semeno kvaky, nevyobliekal by sa a nebral by bričku, aby šiel po ďalšie. A neponáhľal sa tak, ako by sa ponáhľal po lekára. A predsa sa od včera večera muselo niečo stať, keď sa takto vybral. Som z toho celkom zmätená, veru tak, a nebudem mať ani minútu pokoja na duši ani na svedomí, kým sa nedozviem, čo dnes vyviedlo Matthewa Cuthberta z Avonlea.“